Prečo by Slováci mali pomáhať Afrike?

Často počuť otázky ako "Prečo by mali Európania pomáhať deťom v Afrike"? Je pravdou, že chudobné oblasti sú aj na Slovensku a v ďalších krajinách Európy. To však neznamená, že nie je potrebné rozšíriť poskytovanie pomoci aj krajinám s najnižšou kvalitou života. Ľudským poslaním je poskytovať pomoc všetkými spôsobmi, a na všetky smery, podľa špecifických možností, ktoré sa nám ponúkajú. Nižšie je uvedená štatistika, ktorá porovnáva niekoľko faktov z  Etiópie, Kene a Slovenska.

 

Ukazovateľ	Etiópia	Keňa	Slovensko
Celkový počet obyvateľov	80,713,000	39,002,772	5,421,254
Hrubý národný príjem (2007) US$ na osobu	$280 US	$770 US	$14,540 US
Priemerná dĺžka života – v roku 2007	55 rokov	55 rokov	75 rokov
Gramotnosť dospelých (obyvatelia starší než 15 rokov)	42,7%	85,1%	99,6%
Školská dochádzka detí	72.3% (len 45% z nich školu dokončí)	87%	92%
% detí mladších než 5 rokov s miernou alebo vážnou podváhou	38% v roku 2008	21%	-
% podvýživených z celkovej populácie	38%	21%	6% v roku 2002
Počet podvýživených ľudí	31 500 000	11 000 000	300 000
Úmrtnosť detí mladších než 5 rokov – na 1000 pôrodov	109 (rok 2008)	121 (rok 2007)	8 (rok 2007)
% obyvateľstva bez prístupu k pitnej vode	58%	43%	0%
% obyvateľstva bez prístupu ku základnej hygiene	89%	58%	0%
Odhadovaný počet sirôt v roku 2007	5 000 000	2 500 000	5 000 (odhady sa odlišujú)
Odhadovaný počet sirôt kvôli AIDS v roku 2007	650 000	1 100 000	-
Odhadované % detí vo veku 5 – 14 rokov zapojených do detskej práce	53%	26%	-

Štatistika UNICEF, rok 2007 a Svetová banka, rok 2007 Pozri stránku www.mdgs.un.org, www.worldbank.org, www.unicef.org.

 

 

V Etiópii tvoria osirotené detí približne 6% obyvateľstva, v Keni 6,65 %. Na ilustráciu, rovnaké percento v slovenskom kontexte by tvorilo  323 400 sirôt, o 100-tisíc viac než celé Košice (Košice majú asi 232 300 obyvateľov) a len o 100-tisíc menej než celé obyvateľstvo Bratislavy. V každej školskej triede by z 24 žiakov najmenej 4 boli siroty.

Mnoho opustených detí žije na ulici. Odhady hovoria, že v Addis Abebe, hlavnom meste Etiópie, žije na ulici asi 100-tisíc detí. Odhady v Keni sa pohybujú okolo 250-tisíc detí žijúcich na ulici. Deti sa musia samé postarať o svoju obživu, kradnúť alebo žobrať o jedlo. Žijú vo veľmi nebezpečnom prostredí, kde sú často bité alebo zneužívané.

Na Slovensku zastávame názor, že je omnoho lepšie, pre opustené a osirotené deti, žiť v rodinách než v akýchkoľvek ustanovizniach zhromažďujúcich väčšie množstvo detí. V Afrike sa na deti žijúce v detských domovoch dívajú často ako na šťastlivcov, keďže ďalšie tisícky iných nemajú žiadne bezpečné miesto, kde by sa niekto postaral o ich potreby. V Etiópii sa počet sirôt odhaduje na 5 miliónov a počet detských domovov nie je postačujúci. Mnoho z afrických detí je zároveň živiteľom svojich mladších súrodencov. Častokrát sa stará matka bez vlastných príjmov a so zhoršujúcim sa zdravím musí starať o vnúčatá, ktoré vlastní rodičia opustili alebo umreli.

Veľmi zraniteľnou skupinou v Afrike sú dievčatá. Pokiaľ im chýba vzdelanie, majú len veľmi obmedzené možnosti – často sa stanú niekoho druhou či treťou ženou alebo len dočasnou manželkou a potom sú opustené bez akejkoľvek podpory pre seba a svoje deti. V TAPE a v Bishoftu riaditelia oboch projektov dbajú na to, aby dievčatá dostávali rovnaké vzdelanie ako chlapci a aby v budúcnosti mohli uživiť seba aj svoje rodiny.

Nedávna štúdia o dievčatách v Južnej Afrike ukázala, že u mladých žien, ktoré nemajú stredoškolské vzdelanie, rastie počet infikácie vírusom HIV v porovnaní s tými, ktoré ukončili strednú školu. Pozri ije.oxfordjournals.org. To isté platí aj pre dievčatá v Keni a Etiópii.

Ako najlepšie pomôcť Afrike?

Odborníci sa zhodujú v tom, že pomoc, ktorá spočíva iba v zasielaní finančných prostriedkov do Afriky, neprináša očakávané pozitívne výsledky. V snahe pomôcť Afričanom postaviť sa na vlastné nohy je najlepšie zamerať sa na také spôsoby pomoci, ktoré by ich viedli k schopnosti postarať sa svojpomocne o vlastné potreby.

Jedným z osvedčených spôsobov ako dosiahnuť tento cieľ, je investícia do vzdelania a praktickej prípravy na zamestnanie. Ďalším spôsobom je pomoc pri vytváraní nezávislých, životaschopných projektov. Preto investujeme finančné prostriedky v oboch projektoch Malaika –  TAPA ako aj v Bishoftu – do vzdelávania detí. Už základné vzdelanie výrazne zvyššuje šance získať prácu alebo založiť si malý podnik a naplniť tak základné potreby rodiny.

Kofi Annan (siedmy generálny tajomník Organizácie Spojených Národov a laureát Nobelovej ceny mieru v roku 2001) povedal “Gramotnosť je mostom od mizérie k nádeji… Gramotnosť je základňou pre demokratizáciu a nástrojom podpory kultúrnej a národnej identity. Zvlášť pre dievčatá a ženy je to základom rodinného zdravia a výživy. Gramotnosť je napokon cestou k ľudskému pokroku a je nástrojom, prostredníctvom ktorého každý muž, každá žena a dieťa môžu naplno realizovať svoj potenciál.” UNDP identifikoval vzdelanie dievčat ako najefektívnejší prostriedok na odstránenie chudoby vo svete.

Veríme, že každý projekt by mal smerovať k udržateľnosti a samostatnosti. V Bishoftu sa rodičia s nízkym príjmom spojili a vytvorili svojpomocnú skupinu, ktorá každý mesiac odkladá určitú menšiu sumu na aktivity, ktoré podporujú školu.

Ako si môžeme byť istí, že sa peniaze použili dobre?

Zamestnanci Integry pravidelne navštevujú TAPU a osobne spolupracujú s jej zamestnancami, aby zabezpečili správne využitie poskytnutých financií na potreby detí.

V Bishoftu sme sa spojili s etablovaným rozvojovým programom, v rámci ktorého je zabezpečené mesačné účtovníctvo a správy. Zamestnanci Integry tiež pravidelne monitorujú vývoj financií.